Vitajte na stránkach o Burgase v Bulharsku

Burgas - je mesto vo východnom Bulharsku, na brehu Čierneho mora. Nachádza sa na 42° 30' severnej šírky a 27° 28' východnéj dlžky, nadmorská výška 20 m nad morom. S počtom obyvateľov 212 000 (2004) to je štvrté najväčšie mesto v krajine. Starostom je momentálne ešte stále človek menom Joan Kostadinov. Viac o celom meste a oblasti na týchto stránkach a v jej sekciách. 

Z histórie

Dnešný Burgas založili starý Gréci, pod názvom Pirgos. Stalo sa tak hlavne vďaka tomu, že toto miesto je strategicky veľmi významné. Sídlila tu vojenská posádka a bol tu i významný prístav. V 14. storočí Osmanská ríša postavila vojenskú pevnosť; v 17. storočí tu už žilo 3 000 ľudí a mesto dostalo konečne svoj dnešný názov. Moderný prístav vznikol v rokoch 1894 – 1903, vďaka nemu sa rozvinul obchod a mesto se stalo centrom celej oblasti. V roku 1903 dostavali železnicu, vznikli nové závody na zpracovanie ropy a neskôr i výrobu chemických látok. V minulom storočí tu bolo založených i niekoľko univerzít a zóna voľného obchodu. Po páde socializmu sa tu výraznejšie rozvíjala turistika. V Burgase je medzinárodné letisko.

O bulharsku:

Nachádza sa v geografickej a geostrategickej zóne, ktorá spája Európu s Áziou a Čiernomorským regiónom. To predurčilo bohatú a rôznorodú históriu krajiny, ktorej územie je jedným z prvých osídlených človekom na európskom kontinente.

Krajina susedí na severe s Rumunskom (dĺžka hraníc 608 km), na západe so Srbskom (258 km) a s Macedónskom (248 km), na juhu s Gréckom (493 km) a na juhovýchode s Tureckom (259 km). Východnú hranicu tvorí Čierne more (378 km). Riečnu hranicu tvorí 686 km

Celková dĺžka hraníc Bulharskej republiky je 2 245 km, z čoho 1 181 km tvori suchozemskú hranicu, zvyšok vedie po mori.

Od 1. januára 2007 na hraničných priechodoch s Rumunskom a Gréckom pre občanov Európskej únie platí právo na voľný pohyb osôb.

V dĺžke 470 km (od rieky Timok po mesto Silistra) tvorí severnú hranicu rieka Dunaj. V blízkosti tejto hranice sa nachádza okolo 57 veľkých dunajských ostrovov - Belene, Vardim, Bogdan, Bliznaci - a iné. Rieka Dunaj poskytuje vhodné podmienky na rozvoj vodnej dopravy. Jej význam vzrástol po spustení riečneho kanála Rýn – Mohan – Dunaj. Na rieke sa uskutočňuje kombinovaná doprava typu: rieka – súš, rieka – more. Je najväčšou riečnou obchodnou cestou, ktorá Bulharsko spája so štátmi západnej Európy. V oblasti dunajského pobrežia sa rozvíjajú rôzne odvetvia priemyslu ako elektroenergetický priemysel, chemický priemysel a drevospracujúci priemysel. Veľký hospodársky význam majú vodné hraničné prechody Vidin - Calafat a Ruse - Giurgiu (do Rumunska) a Orjachovo - Beket (do Grécka).

Suchozemská hranica s Rumunskom vedie cez oblasť Dobrudže. Začína pri meste Silistra, končí pri rumunskej dedine Vama Veke a je dlhá 139 km.

Rovinatý reliéf tejto časti hranice umožňuje rozvoj cestných (Istanbul - Burgas - Varna - Constanca) a železnčných ciest (Razdelna - Kardam - Medžidia - Ungeni). Tadeto vedie plynovod z Ruska a elektrina z Ukrajiny.